Oficiálne stránky obce Hanigovce www.hanigovce.sk
 
 
 
 
Kalendár
 
Dnes je: Pondelok
21. september. 2020

Sviatok má:
dnes: Matúš
zajtra: Móric
pozajtra: Zdenka
včera: Ľuboslav(a)

IP:18.208.202.194.
ec2-18-208-202-194.compute-1.amazonaws.com
 
 
 
Hlavné menu
  MenuMaker produced NavBar  
 
 
Úradná tabuľa
 
Úradná tabuľa
 
 
 
Mapa Hanigovce
 
Mapa Hanigovce
 
 
 
Poštové schránky
 
TU môžeš zmeniť svoje HESLO, ak zadaš svoju E-mial adresu a STARÉ heslo!
 
 
 

História obce Hanigovce.

Počiatky vzniku obce Hanigovce, aj keď sú doposiaľ veľmi nejasné a hmlisté sa v dostupnej literatúre lokalizujú do obdobia polovice 13. až začiatku 14. storočia. Pravidelne sa v dostupných prameňoch vzniku obce uvádza rok 1330. Pravda, hneď s poznámkami, že obec napríklad podľa F. Uličného už existovala aspoň niekoľko desaťročí pred rokom 1330 a podľa J. Beňku obec vznikla v polovici 13. storočia.

Názov obce podľa názorov historikov sa spája s nemeckým menom Henning. Názov obce sa až do konca 19 stor. často menil. Vo Vlastivednom slovníku obcí, ale aj v iných prameňoch sa uvádzajú najmä tieto názvy: Henigsdorf, Henigfalua, (villa) Henningi, Haghennyng, Hanygocz, Hanigovze, Hönig, Henig, Hönigsdorg, Hanigowze, Henigowze. Terajšie pomenovanie obec dostala až v roku 1920 a to Hanigovce. Názvy sa aj opakovali a z toho vyplýva, že obec za dobu svojej existencie prežila dvadsať pomenovaní. Pravdepodobne v Šarišskom regióne ide o rekordný počet pomenovaní. Z týchto pomenovaní možno badať vplyv nemecký, možno poľský či maďarský. Pravdepodobne názov obce v rôznych historických dobách ovplyvňovali šľachtici, zemepáni, kt. ju vlastnili.

Obec Hanigovce podľa dostupnej literatúry vznikla zemianskou kolonizáciou, osídľovaním voľného priestoru. Ako na svoju dobu vyvinutá obec až do konca 14. Storočia bola súčasťou hradného panstva Šariš. Obec vybudovali asi ruskí usadlíci so šoltysom (richtárom) aj podľa zákupného práva, podľa ktorého usadlíci získali od zemepána dedičné právo na pridelený lán, parcelu. Usadlíci na zakúpenom práve za to odvádzali zemepánovi naturálnu rentu (bezprácny stály príjem) a namiesto robôt na pánskom platili peňažnú rentu. Okrem osídlenia na základe zákupného práva boli Hanigovce doosídľované aj na valaskom práve. Išlo o súhrn zvyklosti a noriem, ktorými sa riadili valasi. Doosídľovanie sa uskutočnilo v prvej polovici 15. storočia. Podľa súpisu z roku 1538 väčšina obyvateľstva obce už patrila k východnému rítu (obradu ) a vtedajšie pramene ho nazývajú Rusínmi. Valasi k nám prišli z Rumuského Podkarpatska, ako pastieri zaoberajúci sa chovom oviec a dobytkárstvom. Najstarší doklad o prítomnosti valachov na území Slovenska je z roku 1337 v Koromle.

Počet obyvateľov podľa dostupnej literatúry počas prvého sčítania ľudu bolo 70domov a 456 obyvateľov. Neskôr počet začal mierne stúpať. V roku 1869 žilo v obci 558 obyvateľov. V roku 1940 mala dedina najvyšší počet obyvateľov za dobu svojej existencie 1057 obyvateľov. Od tej doby počet obyvateľov neustále klesá. Najväčší pokles nastal po skončení Druhej svetovej vojny, čo súviselo s odchodom práceschopných mladých ľudí a celých rodín za prácou do Čiech. Tam odišlo 7 mladých rodín. Najväčší úbytok obyvateľov Hanigoviec bol v roku 1947. Do Ruska odišlo z obce 41 rodín. Klesanie počtu obyvateľov pokračovalo, až v roku 1948 mali Hanigovce 748 obyvateľov. V januári 2000 mala obec 142 obyvateľov.

Nový Hrad nazývaný aj Hanigovský sa nachádza na úpäti pohoria Čergov. Dal ho postaviť šľachtic Mikča v 1. polovici 14. storočia. Patril potomkom šľachtica Mikču, poľským Balickovcom, šľachticom z Perína, bratríkom, Tarčaiovcom z Torysy. Po obsadení hradu vojskom Ferdinanda I. v roku 1557 vyhorel. Hrad už nikto neobnovoval Pomerne dobre zachované zvyšky stredovekého hradu ešte aj v týchto rokoch, ležia východne od obce asi 2 km za Vysokou horou ( 790m ). Kamenný hrad mal tvar obdĺžnika 55 m dlhého a 20 m širokého. Palác s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 14,7 x 6 m bol dvojpodlažný. Na nádvorí hradu boli hospodárske a iné stavby. Pravdepodobne boli drevené, lebo po požiari nezostali po nich žiadne stopy. Rovnako aj strecha bola pokrytá šindľom. Dôkazom toho je ešte aj teraz pomerne veľa klincov v jeho okolí. K hradnému panstvu patrili Nová Ves.

Dedinou preteká Hanigovský potok , ktorý začína na hornej, severnej časti obce zvanej Lešuvka. Tu sa vedľa seba nachádzajú dva, asi štyri metre od seba vzdialené vodné pramene. V jednom je obyčajná voda a v druhom sírouhličitá minerálna voda, kt. chutí za vajíčkami. Domáci ju nazývajú aj "hoscová" alebo "vajcovka". Potok sa vlieva do rieky Torysa v Špiško-Šarišskom medzihorí..

použitý zdroj: Prof. PhDr. Andrej Lokaj CSc. - Hanigovce minulosť a dnešok
 
 

Fatal error: Cannot redeclare head() (previously declared in /data/f/1/f13c3bae-2026-4223-868e-026526a039ac/milpos.sk/web/hanigovce.sk/header.php:36) in /data/f/1/f13c3bae-2026-4223-868e-026526a039ac/milpos.sk/web/hanigovce.sk/header.php on line 36